Zacharova fajka 2018

Zacharova fajka 2018

VI. ročník súťaže v pomalom fajčení fajky

 

Dňa: 17. novembra 2018 o 15:00 hod.

Miesto: Kaštieľ Svätý Anton

Súťažná fajka: vlastná (typ billiard)

Súťažný tabak: Dunhill – Standard Mixture

Účastnícky poplatok pre súťažiacich: 6,-Eur (príspevok na spomienkové vence a sviečky, vstup do múzea so sprievodcom, tabak, dusátko)

Sprievodné osoby: grátis

Termín na prihlásenie: do 11.11.2018

V prihláške prosíme uviesť aj záujem o obed v Penzióne Starý hostinec vo Svätom Antone – slepačia polievka, vyprážaný bravčový rezeň, zemiakový šalát = 5,80 Eur (nie je v cene štartovného)

Prihlášky prosíme posielať na e-mail: pipeclubnitra@gmail.com

 

Program:

09:00 Zraz v Old Men´s Cigar Club, na ulici Andreja Kmeťa 8 v Banskej Štiavnici

10:30 Položenie vencov a zapálenie sviečok na hroboch Karola Zachara a Rudolfa Môcika na cintoríne Frauenberg,   ulica Jozefa Karola Bella v Banskej Štiavnici

11:30 – 12:30 Obed v Penzióne Starý hostinec, Svätý Anton č. 81

13:00 Prehliadka múzea v kaštieli Svätý Anton

14:00 – 14:45 Registrácia, Kaštieľ Svätý Anton

15:00 Súťaž v pomalom fajčení fajky Zacharova fajka 2018, Kaštieľ Svätý Anton

17:00 Slávnostné vyhodnotenie súťaže

Stretneme sa v štýlovom Old Men´s Cigar Club v samom centre Banskej Štiavnice, na ulici Andreja Kmeťa 8, neďaleko bronzovej sochy štiavnického Nácka s fajkou. Cintorín Frauenberg na ulici Jozefa Karola Hella je vzdialený 2 minúty autom, alebo 10 minút pešo. Po položení vencov a zapálení sviečok na hroboch štiavnických fajkárov Karola Zachara a jeho synovca Rudolfa Môcika sa autami premiestnime do 6 km vzdialenej obce Svätý Anton, kde v múzeu sídliaceho v miestnom nádhernom kaštieli nás čaká hodinová prehliadka expozície sprevádzaná osobne riaditeľom múzea. Pre účastníkov podujatia Zacharova fajka 2018 neplatí značka „zákaz vjazdu“ a je možné autom prísť až na plochu pred hlavný vchod do kaštieľa.  Obed (slepačia polievka, vyprážaný bravčový rezeň, zemiakový šalát v cene 5,80 Eur) je zabezpečený v cca 1km vzdialenom Penzióne Starý hostinec, Svätý Anton č. 81, kde je možné aj ubytovanie. Po návrate do kaštieľa, v miestnosti kde bude prebiehať súťaž v pomalom fajčení fajky, si môžete prezrieť výstavu fajok, fajčiarskych pomôcok, obrazov a grafík zo zbierkového fondu múzea a výstavu hlinených fajok slovenských výrobcov z obdobia konca 18. až do prvej polovice 20. storočia zo zbierkového fondu členov Pipe Club Nitra. Občerstviť sa alko a nealko nápojmi je možné v Zámockej vieche pod kaštieľom.

Počas podujatia bude možné si zakúpiť knihu mapujúcu výrobu hlinených fajok v Banskej Štiavnici Štiavničky 1796-1959 s osobným venovaním autorky Evy Lovásovej, prípadne dať si vyhotoviť karikátúru od akad. maliara Viliama Širokého.

 

Kaštieľ Svätý Anton

Obec Svätý Anton leží južne od Banskej Štiavnice pod legendami opradeným majestátnym Sitnom a je súčasťou územia lokality UNESCO. Táto oblasť sa vyznačuje množstvom kultúrnych a historických pamiatok. Dominantou obce je barokovo-klasicistický kaštieľ, ktorý bol postavený na mieste menšieho opevneného hradu spomínaného už v 15. storočí. Patrí k tej skupine feudálnych sídiel, ktoré vznikli počas veľkej stavebnej činnosti uhorskej vojenskej aristokracie, oddanej Habsburgovcom, ktorá zbohatla v protitureckom odboji. Na jeho stavbe, výzdobe a neskoršej prestavbe sa podieľali významní európski architekti a umelci (Giulio Ferrari, Ján Entzenhofer, Anton Schmidt a Dionýz Stanetti ).

Kaštieľ bol postavený v barokovom slohu ako dvojkrídlová budova s arkádami do otvoreného nádvoria s barokovou kamennou fontánou. V polovici 18. storočia gróf Andrej Koháry ukončil prestavbu kaštieľa na honosné štvorkrídlové šľachtické sídlo. Kaštieľ slúži ako múzeum od roku 1962, v súčasnosti sa v ňom nachádza umelecko-historická a poľovnícka expozícia. Vďaka rôznorodosti svojich zbierok zachovaných vo výnimočne ucelenej a autentickej podobe bol v roku 1985 celý areál kaštieľa vo Svätom Antone vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Legenda hovorí o symbolike kalendára, pôvodne mal 4 vchody (ročné obdobia), 7 arkád (dní v týždni), 12 komínov (mesiacov v roku),
52 izieb (týždňov v roku) a 365 okien (dní v roku).

 

Hrob Karola Zachara

Zakladateľ, výrobca najznámejšej a poslednej dielne na výrobu hlinených fajok, na Slovensku, banskoštiavnický rodák, člen mestského zastupiteľského zboru, okresného výboru a zakladajúci člen Katolíckeho zboru. Tento banskoštiavnický rodák, syn krajčíra sa pravdepodobne vyučil u zvolenského výrobcu fajok Eduarda Takáča. Najprv pracoval sám na svahu pod Paradajzom, na Dolnej Resli, neskôr na Dolnej ulici. Osamostatnil sa v rokoch 1875 – 1880. v roku 1891 sa z existenčných dôvodov spojil s Heluthom Gramatikom a na začiatku 20. storočia s výrobcom vrchnáčikov a kovaní na fajky s Jozefom Veselým. Po jeho smrti dielňu prevzal v roku 1925 jeho synovec Rudolf Môczik s pôvodným firemným označením, definitívne zanikla v roku 1959. Karol Zachar bol najznámejším výrobcom hlinených fajok, tzv. štiavničiek, ktoré si svojou kvalitou získali dôležité miesto nielen na Slovensku, ale aj na celom svete. Svojou výrobou nadväzoval na bohaté tradície banskoštiavnického fajkárstva. Štiavničky sa vyvážali do Nemecka, Talianska, Belgicka, Ruska, Kanady, Anglicka, Egypta, Indie, na Kubu, Mexika, i USA, prezentovali sa na mnohých svetových výstavách, kde získavali najvyššie ocenenia. Zacharove fajky mali rôzne tvary, farbu i výzdobu podľa požiadaviek trhu. Typické boli valcovité, hranolovité, často s mušľovitým alebo diskovitým dnom, figurálne, na frontálnej strane hlavičky fajky s reliéfom s motívom Banskej Štiavnice, ale aj s motívom baníckym, hasičským, roľníckym, atď. rôznorodé boli aj farbou – hnedá, čierna, škvrtnitá, tzv. mramorová, označené boli značkou výrobcu, ale a značkou kvality, z dôvodu ich falšovania. V Slovenskom banskom múzeu – Starý zámok sa nachádza expozícia Zacharovej fajkárskej dielne, ktorá dokumentuje nielen finálne výrobky dielne, ale aj technológiou, pracovné náradie, funkčné stroje, písomnú dokumentáciu. Výnimočnosť expozície spočíva v tom, že pracovníci múzea počas rôznych kultúrnych akciách demonštrujú výrobu svetoznámych fajok – štiavničiek.

 

Štiavnický Nácko

Postava štiavnického , či hodrušského Náca, tohto jednoduchého, dobromyselného a veselého baníka, ktorý vo svojej osobe stelesňuje veselé stránky života a práce všetkých generácií baníkov banskoštiavnického rudného revíru patrí ku kultúrnemu dedičstvu Banskej Štiavnice a okolia. Náco nebol konkrétnym človekom, hoci v generačnom vývoji obyvateľov Banskej Štiavnice a okolia, boli touto prezývkou poctení viacerí baníci, ktorí svojim veselým duchom, humorom a vtipom so správnym štiavnickým nárečím dokázali zľahčovať napäté a ťaživé situácie, ktoré prinášala práca v podzemí a neľahký život v kopcovitej štiavnickej krajine.

Išli raz Náco s Handzom okolo Belianskeho jazera a vidia na zemi svojho najlepšieho kamaráta Munda. Hneď myslia na to najhoršie a chytro sa rozpamätávajú, ako je to s tou prvou pomocou. Náco vytiahol pipasár z fajky, strčil ho kamarátovi do zadku a začal fúkať.

„Tak sa voláko robí umeluo dýchanya, nye?“ ubezpečuje viac seba ako Handza. Po chvíli poprosí spoluzáchrancu, aby pokračoval. Handzo premýšľal, potom vytiahol pipasár a opačným koncom ho vložil späť na pôvodné miesto.

„Hádam si nedám do úst ten konyec, ktorý si ty mau v hube,“ zdôvodňuje Nácovi manipuláciu s fajkou.